DÔCHODKOVÝ VEK PÔJDE OPÄŤ NAHOR
Ešte prednedávnom politici hrdo oznamovali svojim voličom, že dôchodkový vek sa už nebude zvyšovať. Kto sa však spoľahol na ich sľuby, neurobil dobre.
Dôchodkový vek sa na Slovensku opäť naviaže na rast strednej dĺžky života. Znamená to, že už nebude mať pevne určený strop, ale bude reagovať na vývoj štatistík o tom, akého veku sa bude populácia dožívať. Ak stredná dĺžka života porastie, nahor pôjde aj dôchodkový vek.
Zámer naviazať vývoj dôchodkového veku na kľúčový demografický indikátor potvrdila už koncom apríla vláda, keď schválila tzv. plán obnovy. Detaily o tom, kedy sa tak stane, však naznačuje až predbežná informácia o novele zákona o sociálnom poistení, ktorá bola zverejnená v máji. Samotný návrh novely by mal rezort práce, sociálnych vecí a rodiny predložiť do pripomienkového konania v júli.
Dominantný problém: demografia
Hlavný argument, ktorým tvorcovia zmeny obhajujú svoj návrh, je finančný. „Cieľom opätovného naviazania dôchodkového veku na rast strednej dĺžky života je predovšetkým zlepšenie finančnej udržateľnosti priebežne financovaného I. piliera dôchodkového systému,“ píše ministerstvo práce v predbežnej informácii.
Fixne určený dôchodkový vek a pokračujúci trend predlžovania strednej dĺžky života vytvárajú v penzijnom systém nerovnováhu – predlžujú obdobie poberania dôchodku. „Naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života stabilizuje výplatnú fázu dôchodkov, t. j. dôchodcovia strávia na dôchodku v priemere rovnaké obdobie, čo má pozitívny vplyv na medzigeneračnú solidaritu a dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému,“ dodáva dokument ministerstva práce.
Finančný problém, ktorému čelí priebežne financovaný dôchodkový systém, však nesúvisí len s tým, že ľudia sa na Slovensku dožívajú čoraz vyššieho veku. Jeho finančná kondícia je ovplyvnená najmä vekovou štruktúrou populácie. Demografický vývoj bol dlhodobo pre penzijný systém priaznivý najmä zásluhou vysokej pôrodnosti, to však už neplatí.
V polovici minulého storočia pripadalo na 100 ľudí v produktívnom veku približne 10 ľudí v poproduktívnom veku. Zjednodušene: na dôchodok jedného penzistu sa „skladalo“ 10 pracujúcich ľudí. Demografická situácia sa však dramaticky zmenila a Slovensko bude v nasledujúcich rokoch s určitosťou patriť medzi najrýchlejšie starnúce ekonomiky. V roku 2060 môže na 100 „mladých“ pripadnúť až takmer 60 „starých“ ľudí.
Zavedenie „dôchodkového automatu“ nie je na Slovensku žiadnou novinkou. Automatické zvyšovanie dôchodkového veku v závislosti od strednej dĺžky života sa do zákona o sociálnom poistení dostalo už v roku 2012. Schválený mechanizmus však narazil na politickú realitu. Dôchodkový vek sa mal začať zvyšovať až v roku 2017, teda v nasledujúcom volebnom období. Prejavom nevôle zo zvyšovania tak mala čeliť iná politická elita ako tá, ktorá dôležitú zmenu prijala. Výsledok parlamentných volieb, ktoré sa medzičasom uskutočnili, však dali karty moci do rúk tým istým politikom. Zmena, pod ktorú sa pôvodne sami podpísali, sa zo dňa na deň stala pre nich neakceptovateľnou. Dôsledok: automatické zvyšovanie dôchodkového veku bolo na Slovensku realitou len niekoľko mesiacov. Už v roku 2018 schválil parlament ústavný zákon, ktorý stanovil hornú hranicu dôchodkového veku vo výške 64 rokov.
Spoliehať sa len na dôchodok? Radšej nie
Vzhľadom na to, že návrh novely zákona o sociálnom poistení s konkrétnymi parametrami nového dôchodkového automatu bude zverejnený až o niekoľko týždňov, zatiaľ nie je možné hovoriť o presnejšom harmonograme zvyšovania dôchodkového veku. Je však pravdepodobné, že vek, v ktorom budú v budúcnosti odchádzať ľudia do riadneho (nie predčasného) dôchodku, sa bude každoročne zvyšovať o niekoľko desiatok dní. Podobne ako v „prvej“ verzii dôchodkového automatu.
Z kontextu zmien, ktoré politici v dôchodkovom systéme pripravujú, možno medzi riadkami vyčítať ďalší dôležitý odkaz: to, ako sa budete mať v penzii, máte v rukách najmä vy sami. Vzhľadom na veľké finančné pnutie v dôchodkovom systéme nemožno očakávať, že povinný dôchodkový systém dokáže zabezpečiť to, čo si predstavujeme pod „primeraným hmotným zabezpečením v starobe“.
Bokom aj naďalej ostáva riešenie situácie množstva sporiteľov v druhom pilieri, ktorí majú svoje úspory investované v nevýhodných konzervatívnych fondoch aj napriek tomu, že vzhľadom na svoj vek by mali byť v ziskovejších indexových fondoch. Vedenie rezortu práce navrhuje, aby k ich presunu do výnosnejších fondov došlo až v roku 2026, teda v ďalšom volebnom období. Sporitelia, ktorí budú pasívne čakať na takýto krok, tak budú najmenej štyri roky ochudobnení o zisky z investovania na zahraničných burzách.
Zdroj : partnersgroup.sk