Život je celý o rozhodovaní. Niekedy im však venujeme toľko pozornosti, že nám unikajú samotné životné situácie a brzdíme tak seba aj ľudí okolo nás. Neschopnosť rozhodnúť sa je častokrát podmienená strachom zo zodpovednosti, ktorú to so sebou prináša.
Koľko času denne strávite premýšľaním o rozhodnutiach? Rozhodujeme sa neustále a to nielen v životne dôležitých otázkach, pracovných, manažérskych, ale aj v každodenných veciach – napr. čo si obliecť, aký si dať dezert ku káve, aký si pozrieť film.
Premýšľali ste niekedy nad tým, koľko energie každý deň vynaložíme na to, aby sme sa správne rozhodli a koľko energie stojí prekonanie strachu z následkov?
Spomeniete si na situáciu, keď ste chceli niečo urobiť, odhodlať sa ku zmene, ale nakoniec ste nenašli odvahu? Prečo sa nám toto stáva? Problém nie je v nerozhodnosti, pretože to sa dá naučiť. Brzdí nás strach z prijatia zodpovednosti za následky a to nás častokrát paralyzuje do takej miery, že nie sme schopní sústrediť sa na nič iné. Naša myseľ je zamestnaná jedinou otázkou: „Rozhodol som sa správne?“
Tomáš Baťa mal jednu radu: „Nebojte sa zodpovednosti, keď ste sa už pre niečo rozhodli – spravte to.“
Rozhodnúť sa a prijať zodpovednosť za následky bol jeden z faktorov, ktoré Tomáš Baťa sledoval u ľudí, ktorých plánoval prijať do firmy.
Mal na to dva hlavné dôvody, ktoré boli zásadné pre to, aby vyberal tých správnych zamestnancov.
Prvý dôvod: Človek, ktorý dokáže niesť následky za svoje rozhodnutia, dáva okoliu istotu, že sa rozhoduje len do miery rizika, ktoré je schopný uniesť a eliminovať tak následky chybného rozhodnutia. Snaží sa teda rozhodovať tak, aby sa vyvaroval chýb. A pokiaľ sa tak už stane, nehľadá vinníka inde, ale sám v sebe. Prichádza s riešením, ako všetko napraviť.
Spraviť zlé rozhodnutie, je úplne normálne. Zažíval to aj Tomáš Baťa. V takýchto chvíľach sledoval jediné – ako sa k tomu človek postaví.
Raz riešil vo firme výrobnú stratu 50 000 korún, v tom čase išlo o skutočne vysokú čiastku. Strata vznikla zlým rozhodnutím vedúceho dielne. Baťa si ho zavolal a položil mu otázku: „Človeče, vašou vinou vznikla strata 50 000 korún, ľutujete to?“
Vedúci odpovedal: „Neľutujem. Strata vznikla, pretože som sa zle rozhodol.“ Baťa sa ho následne opýtal: „A čo s tým hodláte urobiť?“ Vedúci len povedal: „Teraz už, pán šéf, nič. Teraz iba chcem, aby ste ma neprepustili, aby som mohol zarobiť peniaze a vykryť stratu.“ Baťa jednoducho odvetil: „Dohodnuté!“
Tento človek si potom vo firme zarobil niekoľkonásobne viac, než bola pôvodná strata. Baťovi nikdy nevadilo, keď ľudia urobili chybu, ale neznášal, keď hľadali výhovorky a nevedeli sa k problému postaviť čelom.
Druhým dôvodom je čas, ktorý strácame rozhodovaním za druhých. Ľudia, ktorí nie sú schopní sa sami rozhodovať a čeliť následkom svojich rozhodnutí nás veľmi zdržujú.
Každý má v okolí kolegu, priateľa či niekoho z rodiny, kto sa druhých neustále pýta, ako sa má rozhodnúť a čo sa môže stať, keď sa rozhodne zle. Nie je nič horšieho než kolega, ktorý sa vás pýta na názor aj v tých najmalichernejších situáciách. Nielenže to neskutočne zdržuje vás, ale aj jeho.
Prestaňte rozhodovať za druhých ľudí. Veďte ich k samostatnosti a zodpovednosti za rozhodnutia.
Pokiaľ sa obklopujete ľuďmi, ktorí neustále čakajú na váš súhlas a požehnanie, je to zle. Vzniká veľmi nezdravá závislosť na súhlase. Nakoniec zistíte, že vás taký človek neskutočne vyčerpáva a plytvá vaším časom.
Lepšou cestou je priviesť ich k zodpovednosti. Vystavujte ich situáciám, v ktorých sa musia rozhodnúť sami a keď sa na vás obrátia s prosbou o radu, dobre zvážte, či je vaša pomoc potrebná alebo nie.
Je v úplnom poriadku povedať ľuďom vo svojom okolí, že veríte v ich dobrý úsudok aj ich doterajším skúsenostiam a zodpovednosti rozhodnúť sa správne.
Ak sa stane, že rozhodnutie nebude práve to najšťastnejšie, nikdy voči svojmu kolegovi, po ktorom ste rozhodnutie žiadali, nevystupujte s kritikou. Keď ľuďom prejavíte dôveru a vyžadujete, aby sa rozhodli sami, nemôžete ich trestať za chybu. Môžete chcieť, aby chybu napravili, ale nič im nevyčítajte.
Strach z pochybenia býva v živote najväčšou brzdou.
S každým rozhodnutím rastie sebavedomie človeka. S tým dobrým prichádza skvelý pocit z toho, že ste sa odhodlali. A s tým zlým sa posilňuje vedomie, že ste schopný niesť následky svojho chybného rozhodnutia, poučiť sa z neho a ísť ďalej.
Vyžadujte preto rozhodnosť od seba aj od svojho okolia.
Z filozofie Tomáša Baťu:
Zdroj: forbes.sk