STRACH – ZDRAVIE POŠKODZUJÚCE MYŠLIENKY
Strach dôsledkom nedôvery
Každý má dve možnosti. Sme buď naplnení láskou, alebo strachom.
(Albert Einstein)
„Čo sa stane s človekom, ktorý ujde pred strachom?“„nikdy nedosiahne poznanie. Bude to porazený človek. „A čo môže urobiť, aby strach prekonal?“ Nesmie ujsť. Mal by prekonať svoj strach a pokročiť o ďalší krok. A potom o ďalší a ešte ďalší. Nakoniec príde okamih, keď začne byť sebaistý. Jeho odhodlanie je silnejšie. Prestane sa báť. Keď nastane táto chvíľa, môže o sebe človek povedať, že prekonal prvého prirodzeného nepriateľa.“
(C. Castaneda, učenie dona Juana)
Čoho sa vlastne bojíme, o čo máme strach?
Každý sa niečoho bojí. Ľudia sa boja, že ochorejú a zomrú, nebudú mať peniaze, stratia milovaného človeka, prídu o prácu, nebudú mať z čoho a za čo žiť.
Kde sú príčiny strachu?
Máme strach zo straty niečoho, niekoho. Sami sme stratení v sebe samých, a tak sa hľadáme, opierame o ľudí, zvieratá a veci mimo seba. Lipneme na nich ako na istotách. Obávame sa ich straty, aby sme nestratili seba úplne.
Aké úrovne má strach?
Strach má rôznu intenzitu, podľa nej potom rozlišuje, či ide o úzkosť, nepokoj, nervozitu, obavy, zdesenie, podozrievavosť, žiarlivosť, pochybnosti, nedôveru, fóbie, paniku. To všetko sú prejavy strachu. Nie vždy si človek uvedomuje, že keď vysloví slová „mám obavu“, prejavuje tým svoj strach.
Keď človeku hrozí nebezpečenstvo, do krvi sa mu vyplaví množstvo hormónov, ktoré zrýchľujú pulz, zvyšujú tlak, zrýchľujú metabolizmus, vyvolávajú napätie v svaloch. Za určitých okolností to je normálna obranná reakcia.
Potrebu brániť sa, chrániť sa, obávať sa mať strach, máme vtedy, keď sa cítime ohrození v tom, že o niečo, niekoho prídeme, stratíme.
Čo skutočne k spokojnému životu potrebujeme?
Keď človek stratí to, na čom lipol, čoho sa zubami – nechtami držal, o čom bol presvedčený, že bez toho žiť nemôže, život sám mu ukáže, že to bolo bludné presvedčenie. Takto človek mení svoj hodnotový rámec, rozpoznáva, čo sú skutočné hodnoty a čo ilúzia hodnôt. Ak máme strach, veľmi pravdepodobne lipneme na nepravých, falošných hodnotách, ktoré sa učíme prehodnocovať.
Ak je strach jednou z hlavných emócií vášho podvedomého programu správania, udržiava vás v stálom napätí. Život sa stáva peklom. Nepretržité vnútorné napätie vedie k žalúdočným vredom, vysokému tlaku, vypadávaniu vlasov a množstvu iných symptómov, predovšetkým ale k oslabovaniu imunitného systému. Strach ľudí zabíja. Veľa ľudí v skutočnosti zomiera na strach. Strach je nástroj, ktorým pripravia sami seba o život.
Je strach naším spojencom alebo nepriateľom?
Strach nás učí, čo v živote nerobíme správne. Čo robiť nemáme. Nenaučí nás to hlavné, čo robiť máme.
V pozitívnom zmysle plní strach obrannú funkciu, chráni pred hroziacim nebezpečenstvom.
Prehnaný a neodôvodnený strach však človeka nechráni, ale vedie k tomu, že prestáva dôverovať ľuďom, svetu a životu vôbec. Uzatvára sa do seba, izoluje sa vo svojom vlastnom svete. Strach udržiava človeka v stálom napätí a bráni mu konať. Tým si človek priťahuje práve to, čoho sa bojí.
Zníži svoju vibráciu, potom na základe zákona rezonancie nízke priťahuje nízke.
A tak strach z ochorenia priťahuje chorobu, strach z osamelosti vedie k osamelosti. Strach zo straty spôsobí, že naozaj človek príde o to, o čo sa najviac bojí.
Nedostatok dôvery, sebadôvery vedie k rastu strachu v nás.
Hlavnou príčinou strachu je neprítomnosť dôvery – či už v seba, teda sebadôvery, v iných ľudí alebo celý svet, v život sám. Takýto človek stále očakáva niečo zlé.
Nedôveruje inteligencii života, ktorého je súčasťou.
Dostáva presne to, na čo myslí a na čo sa sústredí, lebo život si utvárame v súlade s naším očakávaním. Príčinou strachu je viera v to, že sme navzájom oddelení a že žijeme vo svete nedostatku zdrojov, energie, lásky…
Príčinou strachu je nevedomosť, ignorovanie toho, že sme, naopak, všetci navzájom prepojení a že svet je nekonečným poľom energie, možností a volieb.
Ako sa vyliečiť zo strachu?
V prvom rade je potrebné overiť si, či človek má v podvedomí uložený zážitok z minulosti spojený so strachom. Kedykoľvek totiž naša myseľ vyhodnocuje novú situáciu alebo projektuje budúcnosť, takéto zážitky ju ovplyvňujú. Pod vplyvom strachu, obáv človek nekoná slobodne, efektívne, kalkuluje s obrannou, stráca priveľa energie.
Položte si otázku, kedy v minulosti som zažil podobnú situáciu spojenú so strachom? Zavrite oči a uvoľnite sa. Môžu sa vám objaviť obrazy, myšlienky, ktoré vám takúto situáciu pripomenú. Spomeňte si na detaily, čo sa vtedy dialo a v čom je situácia podobnej tej, v ktorej sa nachádzate.
Nič stratiť nemôžeme, lebo nič nevlastníme.
Všetko v tomto svete máme zapožičané do užívania.
Človek má tendenciu nedôverovať vlastnej vnútornej sile, ktorá je prepojená s celým vesmírom, energiou všade vo vesmíre, teda presahuje človeka ako individuálnu bytosť.
Častou príčinou strachu býva silné pripútanie sa k niečomu, čoho sa držíme zubami – nechtami, kŕčovito. Môže to byť čokoľvek na tomto svete, peniaze, majetok, dom, blízka osoba, deti, rodina, práca, ideály. Pripútanosť vedie k obavám zo straty toho, na čom lipneme.
Položte si otázku: čo sa bojím stratiť?
Akonáhle to zistíte, zmeňte svoj postoj. Uvedomte si, že na tomto svete nám nič nepatrí a že všetko sa stále mení. Ak si urobíte zmyslom života čokoľvek, čo tu zanecháte, spôsobíte si utrpenie a strach. Všetko, čo tu máme, je prostriedkom na to, aby sme mohli žiť svoj život.
Teda nič z tohto sveta by samo o sebe nemalo byť cieľom a zmyslom života, ale prostriedkom, ako život žiť.
Nič na tomto svete nie je vaše, váš majetok, ale všetko využívate ako dar, či už sú to peniaze, majetok, vzťahy, vedomosti. Všetko, čo máme a čo sa nám deje, je práve to, čo máme mať a má sa nám diať, aby sme sa naučili ako byť šťastnými.
Strach zo smrti ukazuje na to, že máte odmietavý postoj k životu. Môže to súvisieť s tým, že ste kedysi zažili otrasy spojené so smrťou blízkych alebo ste premýšľali nad samovraždou, nechcelo sa vám žiť alebo ste niekomu smrť želali. Môžu to byť aj iné príčiny. Potrebné je vytvoriť si nový postoj, nový vzťah k pojmom život a smrť.
Ak chceme žiť bez strachu, je potrebné naučiť sa dôverovať, teda mať vieru v túto svoju silu. Prepólovať ako to učí etikoterapia zo strachu na dôveru v svoje zdroje a inteligenciu, ktorej sme súčasťou. Prebrať zodpovednosť za svoj život do vlastných rúk, vymaniť sa z otroctva a nezotrvávať v pozícii obete.
Obeť je bezmocná, nemá a nevidí možnosti. Je spútaná strachom, ochromená, stuhnutá a neschopná akcie.
Mantrou k nadobudnutiu sebadôvery je veta:
Som dokonalou súčasťou Vesmíru, som v dokonalom bezpečí, dôverujem svojej vnútornej sile.
Na čo sa sústredíme, to si priťahujeme.
To, čo treba liečiť a získať, je schopnosť pozitívne myslieť. Odnaučiť sa projektovať ako prvé obrazy pod vplyvom strachu. Preto vždy sa na veci začnime pozerať najprv z pozitívnej stránky, až potom vyhodnocujme slabé stránky, riziká, nikdy nie opačne. Ak začneme slabými stránkami a rizikami, na vyhodnotenie silných nám už nezostane energia. Stratíme ju v bezmocnosti a strachu.
Naopak, ak začneme úvahy rozborom pozitívnej stránky, energia nám porastie a so zvýšenou energiou prekonáme vyhodnotenie negatívnych aspektov.
Dôležité je nahradiť agresívne myšlienky voči svetu a iným ľuďom, ich porozumením. Vnútorná agresivita voči komukoľvek a čomukoľvek priťahuje vonkajšiu agresivitu, ktorá je smerovaná proti vám, v dôsledku čoho máte potom strach, cítite sa byť ohrození. Podvedomie vás takto strachom chráni pred sebou samým.
Akonáhle sa človek oslobodí od starých, negatívnych vzorcov myslenia a naučí sa vysielať k sebe, ľuďom a vôbec ku všetkému lásku, strach zmizne. Nebude preň viac opodstatnenie.
Stuhnutosť, nedostatok flexibility spôsobuje stagnáciu.
Stagnácia je neprítomnosť pohybu a pohyb je základný znak života.
Kto našiel odpoveď na základnú existenciálnu otázku: kto som? – nebojí sa viac smrti a nemá viac strach, pokiaľ je naplnený láskou.
To má zmysel skúsiť. Urobte to teraz.
Rastieme spolu.
Zdroj : advaita.sk