Všetci sme už niekedy zažili to trápne ticho. Možno sa vám to stalo vtedy, keď ste sa s niekým stretli po prvý raz. Možno sa vám to stalo na prvom rande či na pracovnom pohovore. Obávali ste sa niekedy toho, že sa dostanete do situácie, keď vlastne ani nebudete mať čo povedať?
Máte niekedy strach, že váš rozhovor jednoducho skončí, aj keď máte naozaj záujem toho druhého človeka spoznať? Alebo by ste si želali, aby váš pohovor prebehol lepšie?
Tu sú tipy, ako každú dôležitú konverzáciu zmeniť na autentickú výmenu názorov, či už je to debata s priateľmi, vašimi milovanými, alebo s novým kolegom. Vyskúšajte týchto 10 jednoduchých krokov.
Bez toho ozajstnej zvedavosti nebude nič fungovať. Všetky nasledujúce tipy sa potom zmenia na obyčajné triky, manipuláciu či inú formu neúprimného záujmu.
Premyslite si, čo by ste sa naozaj chceli dozvedieť o osobe, ktorá stojí oproti vám. Niečo, čo si o nich nedokážete vyhľadať na internete. Možno si viete zistiť, kde vaša nová známosť študovala, ale neviete si zistiť, aká to bola pre ňu či pre neho skúsenosť.
Nespadnite do pasce, ktorá vám nahovára, že to, čo poviete, nie je aj tak dôležité, alebo to nepoviete správne, alebo by ste to mohli povedať nejako inak a lepšie… Rozmýšľajte radšej o tom, čo sa stane ak to nepoviete.
Dovoľte zvedavosti, aby vyšla na povrch a prestaňte rozmýšľať o svojich nedostatkoch. Čo kedy ste sa na rozhovory s ľuďmi začali pozerať ako na bádanie? Môžete sa vydať tým smerom, ktorým chcete.. A pomyslite na všetky tie zaujímavé veci, ktoré sa môžete dozvedieť. Stačí sa prestať báť.
Vymenujte päť vecí, o ktorých sa naozaj radi zhovárate. Ak je vašou prvou odpoveďou „o tom, aký som úžasný“, spomeňte si na slová raketového vedca Rogera von Oecha: „Vždy hľadajte druhú najlepšiu odpoveď.“ Čo vás najviac baví z vecí, ktoré nie sú súčasťou vašej vlastnej osobnosti? Čo je vec, ktorú by ľudia nenašli na vašom životopise?
Premyslite si päť takých vecí a myslite pri tom na to, že každá z nich by mala byť niečím, o čom by ste sa mohli rozprávať s druhými (či už je to záujem o hudbu, šport alebo čokoľvek iné).
Buďte otvorený rozličným pohľadom na vec. Rozhovor má byť udalosťou, pri ktorej sa môžeme podeliť o rôzne názory a perspektívy.
Čo o vás by mohlo ľudí prekvapiť? Mám pritom na mysli skôr pozitívne prekvapenia. „Je tu niečo, čo o mne asi nevieš.“ Toto môže byť skvelý začiatok zaujímavého rozhovoru. Ale nezabudnite, že rozhovor nie je spoveď. Napríklad: „Možno ťa to prekvapí, ale bol som profesionálnym kaskadérom.“
Most spája dva body. V rozhovore to je nejaký začiatočný bod a kontext. Je to najmä nejaká vedomosť o osobe, ktorá stojí oproti vám. Ale čo ak nič také neviete? Čo ak toho človeka vôbec nepoznáte? Ako máte ten most vybudovať?
Začnite s tým, na čom tomu človeku záleží. Na čo je najviac hrdý, prečo sa cíti hodnotným členom spoločnosti, niekým, s kým sa oplatí tráviť čas? Aké témy ich zaujímajú, čo podporujú?
A nezabudnite, že aj ticho medzi notami dáva zmysel. A čo ak je ticho – a pokoj – niečím, čo je nevyhnutné aj v dialógu dvoch ľudí? Každý rozhovor sa predsa vždy začína na tom istom mieste – začína v tichu.
Preto dajte tichu priestor a prestaňte si ho nálepkovať ako niečo „trápne“. Vytvorte priestor na to, aby mal každý dosť času na to nájsť a rozpovedať ďalšie myšlienky.
Existujú isté témy, o ktoré by ste nemali len tak z ničoho nič otvárať. Napríklad rozhovor určite nie je vhodné začať tým, že vyjadríte svoj názor na nejaké náboženstvo či politiku. Síce tak možno zadefinujete rôzne názory v diskusii, ale je dosť pravdepodobné, že budete potom ťažšie budovať spoluprácu.
Podobne je to s ohováraním iných ľudí. Ani to vás v rozhovore s niekým novým ďaleko nedovedie. Snažte sa radšej zistiť, čo toho človeka oproti vám v živote inšpiruje, povznáša, na čom mu záleží. Ak je to náboženstvo či politika, tak sa tam dostanete, no neponáhľajte sa.
Pamätajte, že kľúčom je zvedavosť, nie konfrontácia. A uistite sa, že svoje názory nevyjadrujete ako absolútne vyhranené, alebo spôsobom, ktorý diskvalifikuje tých, ktoré vaše názory nezdieľajú. Buďte otvorený iným pohľadom. Pretože rozhovor je ako skok s padákom. Ak nie je otvorený, nefunguje.
O čo vám ide na pracovnom pohovore? Chcete, aby vás obdivovali, alebo aby vás prijali do zamestnania?
Rovnako to funguje aj počas prvého rande. Keď hovoríte o tom, čo ste sa v živote naučili alebo čo ste zistili, odhaľujete niečo zo svojich hodnôt a cieľov. Ak niekomu, koho ste práve stretli, začnete rozprávať o svojich najvyšších dosiahnutých výsledkoch, je to akoby ste sa snažili vyhrať nejakú súťaž, zdolať výzvu.
Radšej hovorte o skúsenostiach, ktoré vás priviedli na nové miesta namiesto toho, aby ste vymenúvali všetko, čo sa vám podarilo dosiahnuť odo dňa, keď ste sa narodili. Aj na pracovnom pohovore predsa chcete ukázať, že ste človek, ktorý dokáže splniť to, čo sa od neho očakáva. Hovorte o tom, ako sa dajú veci dosiahnuť a nezískate si len obdiv, získate aj prácu.
Sú dva typy jazykov, ktoré môžete v rozhovore použiť. Prvý je opisný: opis informuje, je hodnotný a nevyhnutný. Ale rozhovor naberie na obrátkach až vtedy, keď začnete používať tvorivý jazyk.
Tvorivosť je akčný jazyk – je to pútavý príbeh o tom, čo spolu môžeme objaviť, robiť, zažiť, dokázať. Tvorivý jazyk stojí za zrodom spoločností a partnerstiev. Čo by ste chceli sami pre seba vytvoriť, vybudovať či zažiť? Odpoveď na túto otázku nemá hraníc, neustále sa mení a vytvára skvelý základ pre dobrý rozhovor.
Nie každý líder má nasledovateľov, ale všetci lídri majú víziu. Víziu pre budúcnosť, pre svoje životy, kariéru, spoločnosť. Akú víziu má človek, ktorý stojí oproti vám? Kde vidí príležitosti? Aké sú jeho či jej očakávania? Aj to je rozhovor o hodnotách. Aké hodnoty pokladá váš partner za najdôležitejšie? Spýtajte sa ho na čo je najviac hrdý, čo ho napĺňa spokojnosťou v práci. Možno vám rozpovie zaujímavý príbeh.
Keď za mnou prídu ľudia, ktorí hľadajú kouča, zistil som, že nikdy hneď nepovedia presne, čo chcú. Nechcú ma oklamať, to nie. Je to jednoducho v ľudskej náture. Často my sami nevieme, čo všetko naozaj chceme. A to je sčasti aj dôvod, prečo to nedostávame.
Kvalitný rozhovor, obzvlášť ak je to rozhovor s koučom, nám môže pomôcť otvoriť nové príležitosti. Pravda a dôvera sú „prekážky“, cez ktoré by sme sa mali dostať ak chceme, aby bol náš rozhovor hlbší.
Keď vám ľudia rozprávajú svoje príbehy, otvárajú sa vám. Nesnažte sa „vyhrať“ a na oplátku rozpovedať lepší, prekvapujúcejší či bolestivejší príbeh. Dobrý rozhovor nie je súťaž. Aby to celé fungovalo, musíte ísť cestou spolupráce a rovnocennosti. Vytvorte preto spoločnú skúsenosť.
Keď začínate rozhovor, často musíte začať samým sebou – čo si najviac vážite a ako sa tieto hodnoty vyskytujú vo vašom živote. Spolupráca (nie preteky) je to, čo vytvára bezpečný priestor.
A čo môžete urobiť, aby ľudia vedeli, že ste otvorený rozhovorom, ktoré by s vami chceli viesť? Je to tá najjednoduchšia časť rozhovoru. A je zároveň tá najdôležitejšia. Jednoducho ich počúvajte.
Zdroj: forbes.sk