VERTE SI, STAVAJTE SI ISTOTY VO SVOJOM VLASTNOM MYSLENÍ
Tie najväčšie istoty by sme mali mať vybudované každý sám v sebe a príjemne sa pridŕžať druhých. Čím menšie istoty máme v sebe, tým labilnejšími sme. Ak si neveríme, veríme prioritne druhým. Keď pochybujeme, druhí nás spochybnia ešte viac. Pokiaľ sme myslením slabí, vnímame všetkých okolo nás silnejších. Čím viac neistôt, pochybností a slabej viery v sebe máme, tým sme zraniteľnejší.
Verte si, stavajte si istoty vo vlastnom myslení.
Učte svoju myseľ byť silnou. Učte ju tým, že prestanete mať o sebe nízku mienku. Prestanete sebe dôverovať menej, ako dôverujete druhým. Budete si vážiť svoje práva, slobody a rozhodnutia. Budete konať rozhodne so zreteľom k vlastnej zodpovednosti. Predsa nemôžeme robiť druhých zodpovedných za nás. Druhí nikdy nepreberú za nás to, za čo zodpovedáme sami. Druhí nás môžu životom sprevádzať, previesť cez náročnejšie životné úseky, bez našej vnútornej sily, by sme však boli veľmi slabí a zraniteľní. Nevedeli by sme stáť a kráčať po vlastných nohách, pretože by sme nemali v sebe vybudovanú silu a istotu.
Zamerajte sa na svoju myseľ, práve v nej si nastavujeme to, akými chceme byť.
Príliš veľa času venujeme informáciám a dianiu okolo nás. Seba často zanedbávame, následne nemáme možnosť naučiť sa byť vnútorne silnými a odolnými. Obdivujeme druhých, sledujeme výkony a úspechy druhých, dávame na rady druhých až samých seba presvedčíme, že bez druhých nič neurobíme, nič nevieme lepšie, sme neistí a slabí.
Samých seba robíme slabých len preto, že robíme silnejších druhých.
Vždy máme seba, aj keď nemáme druhých. Vždy máme svoj spôsob myslenia, názory a úsudky, keď nemáme iný prísun informácii. Vždy máme seba, keď sa nemáme o koho oprieť a nemá nás kto podržať, či povzbudiť. Vždy máme seba a vlastné istoty aj v momentoch, v ktorých je všetko okolo nás neisté. Vždy máme seba, svoju náruč lásky a útechy, keď sa nám inej lásky nedostáva. Všetko, čo máme v sebe každý z nás, je pre nás veľmi dôležité a je dôležité na tom stavať. Stavať na vlastných istotách, vlastnej viere, úsudku, láske. Nemôžeme stavať na druhom, či druhých, pretože nikdy nevieme, ako sa zachovajú. Môžeme iba príjemne predpokladať, ale tam to končí.
Stavať si istoty na čomkoľvek mimo seba je neisté.
Čo viac môžeme chcieť sami od seba, ako si neuveriteľne veriť. Čo viac nás urobí istejšími a silnými, ako vlastná viera, pocit istoty, šťastia, lásky a sily, ktorú cítime a máme vždy prítomnú vo svojej mysli. Nie v mysli druhého, ale vo svojej vlastnej. To, čo nemáme prítomné vo svojej mysli, to neucítime. Môže nás ktokoľvek o čomkoľvek presviedčať, všetky pocity musia byť prítomné v nás. V nás môžu byť prítomné aj vtedy, keď by tými istými pocitmi nedisponoval nikto okolo nás. Práve to je sila a istota každého z nás, že každý z nás si vie nastaviť svoju myseľ na to vlastné. Na to, čo nás robí spokojnými, istými, šťastnými.
Verte si, stavajte si istoty vo vlastnom myslení. Tam, kde si postavíte svoje istoty, svoju vieru, tam ich vždy nájdete.
Zdroj: bohatstvomysle.com