V decembri 1997 vyšiel v renomovanom britskom denníku Financial Times článok s názvom „Smrť zlata“. Lenže odvtedy sa cena zlata v amerických dolároch zvýšila z 288 na 1 780 dolárov za trójsku uncu.
„Dnes, po mnohých politických udalostiach a krízach, máme dôkazy o neustálom – a v mnohých ohľadoch veľkolepom – raste ceny zlata. Tento súbeh mnohých súčasných udalostí vytvára dokonalú búrku, vďaka ktorej zlato rastie dramaticky viac, než sme si predstavovali,“ píše vo svojom článku na odbornom webe Gold Eagle Nick Barisheff, zakladateľ, prezident a generálnym riaditeľom spoločnosti Bullion Management Group.
Typicky je jadrom rastúcej ceny zlata vždy devalvácia meny. K tomu dochádza pri všetkých hlavných fiatových menách, čo má od roku 2000 za následok priemerný ročný nárast ceny zlata o viac ako desať percent. Od roku 1900 boli všetky hlavné fiatové meny znehodnotené o viac ako 90 percent.
„Aby sme pochopili znehodnocovanie mien, je nutné si uvedomiť, že všetky meny vznikajú tak, že vlády emitujú dlh a centrálna banka tento dlh následne speňažuje tlačou meny,“ vysvetľuje Barisheff.
Napríklad v roku 1960 predstavoval podiel federálneho dlhu USA na hrubom domácom produkte (HDP) 52,2 percenta, zatiaľ čo dnes vzrástol na 125,9 percenta. Federálny rezervný systém, teda americká centrálna banka, od roku 2008 zvýšil svoju rozvahu o historicky bezprecedentnú čiastku viac ako 7,5 bilióna dolárov. Kvôli tejto politike centrálnej banky USA dochádza k devalvácii všetkých západných mien, čo následne vedie k inflácii.
Inflácia, ako sa tento termín vždy a všade používal, a najmä v Severnej Amerike, znamená zvyšovanie množstva peňazí a bankoviek v obehu a množstvo bankových vkladov podliehajúcich kontrole. V októbri 2021 vyskočila spotrebiteľská inflácia na štyridsaťročné maximum, najvyššiu hodnotu od čias besniacej inflácie na začiatku 80. rokov.
Podľa Johna Williamsa zo serveru Shadowstats.com by v prípade výpočtu inflácie podľa metodiky z 80. rokov minulého storočia dosahoval terajší v USA používaný index spotrebiteľských cien takmer 15 percent. „Vzhľadom na to, že výnosy štátnych pokladničných poukážok sa pohybujú okolo dvoch percent, ich skutočný výnos očistený o infláciu by predstavoval približne -13 percent,“ poznamenáva Nick Barisheff.
Podľa neho ale ešte väčší dôvod na obavy predstavuje skutočnosť, že americké akciové trhy sú nadhodnotené viac ako počas finančnej krízy v roku 2008 a v závislosti od metodiky môžu byť nadhodnotené viac ako počas dot.com bubliny v roku 1999 a dokonca aj počas krachu v roku 1929. Hoci časť nadmernej ponuky peňazí viedla k rastu spotrebiteľských cien, veľká časť z nich smerovala do akciových trhov a nehnuteľností.
„Kombinácia účinkov devalvácie meny, inflácie a klesajúceho HDP v kombinácii s nadhodnotenými akciami a rezidenčnými nehnuteľnosťami vytvára dokonalú búrku pre dramatický rast cien drahých kovov v budúcnosti. Každé portfólio by malo mať aspoň 20 percent alokované v zlatých zliatkoch, aby sa zachovalo bohatstvo, zvýšili výnosy a znížila volatilita portfólia,“ tvrdí Barisheff.
Investori podľa neho musia vziať do úvahy, že pokiaľ stratia 50 percent svojho portfólia, budú musieť dosiahnuť zisk 100%, len aby sa vyrovnali. „Hoci ceny môžu ešte rásť, bolo by rozumné počkať nasledujúcich niekoľkých mesiacov v hotovosti alebo v zlate. To poskytne investorom príležitosť znova investovať do svojich obľúbených aktív s výraznými zľavami,“ domnieva sa šéf spoločnosti Bullion Management Group.
Zdroj : zlato.cz