Kým centrálne banky zostanú na trhu zlata aktívne, nie je vylúčená možnosť, že unca zlata bude stáť 3 000 dolárov. Aspoň to tvrdí kanadský investičný a poradenský web Lombardi Letter. Ako jeden z najvýznamnejších faktorov, ktoré pošlú cenu zlata k trom tisícom dolárov, budú ďalšie nákupy zlata centrálnymi bankami, ktoré k 1. júnu už mali 35 428 ton zlata, teda asi 15 percent zlata, ktoré kedy bolo na našej planéte vyťažené.
„V mainstreamových médiách kolujú najrôznejšie rady, čo by centrálne banky mali robiť. Analytici hovoria, prečo by úrokové sadzby mali ísť nahor – alebo prečo by nemali. Alebo koľko peňazí by mali centrálne banky tlačiť. A mnoho ďalších podobných poučení,“ píše Lombardi Letter.
„Len zriedka píšu o tom, ako sa centrálne banky nenápadne ládujú zlatom. Sú tri najistejšie veci: majú rady zlato, kupujú zlato a budú kupovať zlato. Dôvod je prostý. Zlato je jedným z tých aktív, ktoré z dlhodobého hľadiska nemajú vysokú koreláciu s inými aktívami. Preto je v rezervách tak pevne ukotvené,“ pokračuje.
V druhom štvrťroku kúpili centrálne banky 180 ton zlata. V porovnaní s prvým štvrťrokom sa ich nákupy zdvojnásobili. Za polovicu roku 2022 to bolo 270 ton. A to v roku 2020 nakúpili centrálne banky 255 ton zlata za celý rok. V roku 2021 nakúpili centrálne banky cez 463 ton zlata. To by malo dať predstavu, ako veľmi ho v rezervách potrebujú.
Nebola to americká centrálna banka alebo iné hlavné centrálne banky, ktoré nakupovali. Veľké centrálne banky už majú zlata dosť. Posilňovali tie menšie. V druhom štvrťroku bola jedným z najväčších kupcov zlata Iracká centrálna banka. Centrálne banky Argentíny, Ekvádoru, Egypta, Indie, Írska, Poľska, Srbska a Turecka boli tento rok aj v tomto smere aktívne.
V niektorých krajinách produkujúcich zlato navyše došlo k zaujímavému vývoju. Napríklad v júni navrhla Bolívijská centrálna banka zákon, ktorý by z nej urobil monopolného kupca zlata vyťaženého v Bolívii.
Za zmienku stojí aj výrok nedávno menovaného guvernéra Českej národnej banky Aleša Michla. Navrhol, aby sa zlaté rezervy banky zvýšili z 11 na 100 ton a viac. Prečo? Pretože pre diverzifikáciu je dobré mať aktívum, ktoré nemá koreláciu s akciovým trhom.
Centrálne banky nakupujú zlato, aby udržali volatilitu svojich rezerv na minime, pretože ich rezervy sa skladajú hlavne z mien. Ale pri pohľade na menový trh je to prinajmenšom nestále aktívum.
Euro prepadlo pod dolár, japonský jen je na viacročnom minime a meny rozvíjajúcich sa ekonomík, rovnako ako škandinávskych krajín, sa prepadajú. Neprekvapilo by, keby to motivovalo centrálne banky, aby nakúpili ešte viac zlata.
„Centrálne banky o tom, kedy a ako nakúpia zlato, nehovoria. Ak by to urobili, riskovali by zvýšenie ceny. Preto nakupujú potichu. A ako reálna je potom cieľová cena zlata 3 000 dolárov za uncu? Myslíme si, že je to veľmi realistické, ale nepredpokladáme, že sa to stane okamžite. Pravdepodobne dôjde k pomalému, postupnému a stabilnému pohybu namiesto nevyspytateľných skokov a úskokov,“ uzatvára svoju úvahu Lombardi Letter.
Zdroj: zlato.cz