Zlato je už po stáročia nevyhnutnou súčasťou finančných rezerv štátov a jeho príťažlivosť sa nezmenšuje – centrálne banky budú tento rok opäť čistými kupcami zlata. Centrálne banky teraz držia viac ako 35 000 ton tohto kovu, čo je približne pätina všetkého zlata, ktoré kedy bolo vyťažených. Čo je však na zlate tak dôležitého, že je už tak dlho kľúčovým aktívom?
Jednou z hlavných rolí zlata pre centrálne banky je diverzifikácia ich rezerv. Banky sú zodpovedné za meny svojich krajín, ktoré však môžu podliehať výkyvom hodnoty v závislosti na vnímané sile či slabosti základnej ekonomiky, uvádza Svetová rada pre zlato (WGC, World Gold Council).
V čase núdze môžu byť centrálne banky nútené tlačiť viac peňazí, pretože úrokové sadzby, tradične páka menovej kontroly, sa už viac ako desať rokov drží blízko nuly. Toto zvýšenie ponuky peňazí môže byť nevyhnutné na odvrátenie hospodárskych otrasov, ale za cenu znehodnotenie meny. Naproti tomu zlato je obmedzená fyzická komodita, ktorej ponuku nemožno ľahko doplniť. Ako také je prirodzeným zaistením proti inflácii.
Zlato slúži ako zdroj dôvery
Pretože zlato nenesie žiadne úverové riziko ani riziko protistrany, slúži ako zdroj dôvery v krajine, a to vo všetkých ekonomických prostrediach, čo z neho vedľa štátnych dlhopisov robí jedno z najdôležitejších rezervných aktív na svete.
Inverzný vzťah zlata k americkému doláru, ďalšiemu významnému rezervnému aktívu, je ďalším prvkom jeho príťažlivosti. Keď hodnota dolára klesá, zlato zvyčajne rastie, čo centrálnym bankám umožňuje chrániť svoje rezervy v dobách trhovej volatility.
Najviac majú USA a Nemecko
Profil najaktívnejších centrálnych bánk sa zmenil, tradičné ekonomické veľmoci, ako sú USA, Nemecko, Francúzsko a Taliansko, už nenakupujú viac zlata, ale ponechávajú si značné zásoby, ktoré už majú. Najviac zlata vlastnia Spojené štáty, a to viac ako 8 100 ton, čo zodpovedá takmer 78% ich celkových devízových rezerv. To je viac ako dvojnásobok toho, čo drží Nemecko, ktoré má viac ako 3 300 ton, čo ho radí na druhé miesto v zozname a zodpovedá približne 74 percentám jeho rezerv.
Na ich miesto ako kupcov zlata sa postavili rozvíjajúce sa ekonomiky, ako sú Rusko, Čína, Turecko a India. Hoci tieto štyri krajiny v posledných zhruba desiatich rokoch nakúpili značné množstvo zlata, stále zaostávajú za svojimi západnými náprotivkami.
Zlato tvorí iba 23 percenta ruských rezerv (2292 tony), zatiaľ čo čínske zásoby vo výške necelých 2 000 ton predstavujú samotných 3,5 percenta devízových rezerv krajiny.
Poľsko a Maďarsko navyšujú zlaté rezervy
V poslednej dobe pravidelne dopĺňajú svoje zásoby členovia Európskej únie Poľsko a Maďarsko. Vyhlásenie vydané maďarskou centrálnou bankou pri marcovom nákupe, ktorým strojnásobila svoje celkové zásoby zlata na 94,5 tony, dáva nahliadnuť do významu tohto aktíva v dnešnej dobe aj do jeho trvalej príťažlivosti.
Uvádzalo sa v ňom, že kľúčovú úlohu pri rozhodovaní banky hralo zvládanie „nových rizík vyplývajúcich z pandémie koronavírusu“, zatiaľ čo „výskyt globálnych skokových nárastov vládnych dlhov alebo obáv z inflácie ďalej zvyšuje význam zlata v národnej stratégii ako bezpečného aktíva a uchovávateľa hodnoty“.
„Hoci sa teda pôvod centrálnych bánk nakupujúcich zlato v priebehu rokov možno zmenil, dôvody pre držanie tohto aktíva sa zmenili len málo,“ uzatvára Svetová rada pre zlato.
Zdroj : www.zlato.cz