Finančník a investičný bankár JP Morgan pred americkým Kongresom v roku 1912 povedal: Zlato sú peniaze. Všetko ostatné je úver. Napríklad peniaze. Boli vynájdené, keď výmenný obchod prestával stačiť.
Úplne prvé zlaté mince sa objavili v Lýdii už v 6. storočí pred naším letopočtom. Staroveké anatólske kráľovstvo si zlato vybralo ako vhodný materiál na výrobu peňazí. Je dostatočne odolné, dá ľahko opracovať, nešpiní sa, nekoroduje a je takmer nezničiteľné.
Papierové peniaze sa v Európe objavili až v 17. storočí. Pôvodne to boli zmenky vydávané zlatníkmi, ktoré sa časom ukázali ako pohodlnejší spôsob platenia. V roku 1694 potom Bank of England ako prvá na svete vydala oficiálne certifikáty: Bankovky, ktoré mohol doručiteľ vymeniť za zlato.
Na konci 19. storočia preto bolo mnoho papierových mien naviazaných za pevnú cenu na zlato v rámci medzinárodného menového systému známeho ako zlatý štandard. Použitie zlata bolo užitočné pri stabilizácii výmenných kurzov, pretože obmedzovalo investície na množstvo existujúceho zlata.
Vzhľadom na to, že fyzické množstvo zlata funguje ako limit tejto emisie, nehrozila inflácia, ako ju poznáme dnes. „Použitie zlata ako medzinárodného prostriedku oceňovania mien tiež obmedzovalo schopnosť vlád tlačiť peniaze podľa ľubovôle,“ konštatuje server austrálskej mincovne Perth Mint.
Skutočný medzinárodný zlatý štandard existoval menej ako päťdesiat rokov – od roku 1871 do roku 1914. Odvtedy je história plná príkladov papierových mien, ktoré inflácia zničila – nemecká marka, maďarské pengő a zimbabwiansky dolár.
„Dokonca ani americký dolár nie je voči inflácii imúnny. Od roku 1971 dolár strácal v priemere 3,97 percenta ročne, čo znamená, že 100 dolárov v roku 1971 zodpovedá dnešným 729,33 dolára,“ dopĺňa austrálsky server.
To má vážne dôsledky pre sporiteľov a investorov a spochybňuje tvrdenie, že peniaze sú uchovávateľom hodnoty. Úloha papierových peňazí ako ľahkého prostriedku smeny samozrejme nezmizne, ale zostane predmetom manipulácií a zlyhania.
„V rámci systému voľného trhu by sa na zlato malo pozerať ako na menu, ako je euro alebo americký dolár,“ domnieva sa Nick Lioudis na Investopédii. Zlato nepozná infláciu. Tú poznajú len meny, v ktorých sa zlato obchoduje. „Od roku 1971, keď USA opustili zlatý štandard, cena zlata prirodzene rastie, kedykoľvek meny oslabujú,“ potvrdzuje Perth Mint.
„Aj keď sa na prvý pohľad z pohľadu súčasnosti môže zdať zvláštne, že zlato stráca hodnotu v čase inflácie, existuje v skutočnosti jednoduché vysvetlenie. Zlato vždy bolo buď peniazmi, alebo s peniazmi úzko súviselo,“ vysvetľuje bývalý šéf Newmont Mining Corp. Pierre Lassonde na webe Londýnskeho trhu s drahými kovmi (LBMA).
Podľa jeho názoru, v čase inflácie, keď ceny rastú, hodnota peňazí klesá: „Je teda úplne logické, že sa kúpna sila zlata chová podobne.“ Záver, že kúpna sila zlata klesá takmer automaticky v čase inflácie a stúpa opäť takmer automaticky v čase deflácia, už za súčasných okolností neplatí.
„Zlato možno považovať za alternatívu k peniazom. Investori sa k nemu obracajú, keď dôvera v nekryté peniaze, a najmä v americký dolár ako popredné svetové meny, klesá: To je vtedy, keď hodnota klesá alebo by sa mohla znížiť,“ dodáva Lassonde.
Pokles hodnoty meny podľa neho môže nastať z dvoch dôvodov: Buď kvôli inflácii, čo je dôvod, prečo je zlato vnímané ako zaistenie, alebo kvôli znehodnoteniu voči iným menám, čo je dôvod, prečo zlato často funguje ako zaistenie dolára.
„Zlato je hlavným finančným aktívom pre krajiny a centrálne banky. Banky ho tiež používajú ako spôsob zaistenia proti vládnym pôžičkám a ako symbol ekonomického zdravia. Nazeranie na zlato ako na menu môže zmierniť riziká v porovnaní s papierovou menou,“ uzatvára Nick Lioudis. Význam zlata sa ale prejavuje predovšetkým až pri veľkých katastrofách, o ktorých si mnohí mysleli, že nemôžu nastať.
Zdroj : zlato.cz