Minulý rok patril zlatu – pripísalo si 65 percent, najviac od roku 1979. Tento rok sa odohráva film podľa opačného scenára. Z januárového rekordu okolo 5600 dolárov za uncu sa cena prepadla približne o 28 percent ku 4000 dolárov. Človek by čakal paniku, ale analytici popredných svetových inštitúcií sa v korekcii takmer predbiehajú, kto ju označí za lepšiu príležitosť.
„Radi nakupujeme, keď zlato klesá,“ odkázala klientom banka UBS. Cieľovú cenu zdvihla k 6000 dolárov. Bank of America drží dvanásťmesačný cieľ na 6000 dolároch a argumentuje, že nákupy centrálnych bánk a rozpočtové deficity sa cez noc neotočia, takže každý pokles skôr priláka kupcov. Tiež Wells Fargo zdvihla cieľové pásmo a tiež radí „kupovať pokles“. A banka JPMorgan zhrnula svoj výhľad rovno do troch slov: „Buy the dip.“
S názormi veľkých domov a predovšetkým s dôvodmi, ktoré za nimi stoja, sa nemožno ako stotožniť. Stredobodom všetkého je neudržateľný stav aj očakávaný vývoj štátnych financií významných svetových ekonomík na čele so Spojenými štátmi. Kongresový rozpočtový úrad (CBO) uvádza projekcie, ktoré sám komentuje ako veľmi znepokojujúce. Súčasný deficit štátneho rozpočtu vo výške 5,8 percenta HDP sa má počas desiatich rokov ďalej zhoršiť na 6,7 percenta.
Pripomeňme, že limit považovaný za hraničný pre vstup novej krajiny do Európskej únie predstavoval tri percentá. V roku 2036 majú len úroky z dlhu dosahovať 4,6 percenta HDP a americký štátny dlh sa vydáva japonskou cestou – zhruba zo 100 percent HDP dnes s trajektóriou mieriacou k hodnotám, aké dnes vidíme v Japonsku, teda cez 200 percent. A to nepočítame ničím nekryté, ale pritom reálne a zákonom dané budúce mandatórne sociálne a zdravotné výdavky, ktoré sa počítajú mimo rozpočtu aj dlhu.
Zlato funguje ako barometer dôvery v schopnosť štátov splniť svoje záväzky a strážiť kúpnu silu našich peňazí. Kým nebude dôvera štátov i obyvateľov v uvedenej schopnosti obnovená, možno veľmi pravdepodobne čakať ďalšie zvyšovanie ceny barometra.
Zdroj: nazory.hn.cz